Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2020

Bábur

Záhir ud-Dín Muhammad Bábur sa narodil v regióne Fergana v Uzbekistane v roku 1483 a stal sa zakladateľom Mughalskej ríše v Indii, dynastie, ktorá vládla 331 rokov. Bábur bol z matkinej strany potomkom Čingischána a z otcovej strany Tamerlana , takže si môžete byť istý, že bol prvotriednym nakopávačom zadkov. Podľa väčšiny zdrojov bol stelesnením moslimského učenca/bojovníka/vládcu/rozkopávača ksichtov a totálny tvrďas. Zaprvé, Báburovo meno (podľa niektorých zdrojov) je tureckou odvodeninou od indoeurópskeho slova pre "bobor". Ruka na srdce, viete, že ak niekoho prezývka je niečo neškodné ako "Bobor", tak ten chlapík bude nezastaviteľným šialeným tvrďasom, rovnako ako vyše dvojmetrová holohlavá hora svalov v slnečných okuliaroch pracujúca ako nájomný vrah pre mafiu má prezývku "Krpec". Nemôžete veriť prezývkam ako -=1337VrahZabijákApokalypsaKrvi666=-, pretože viete že "Apokalypsa Krvi 666" je v skutočnosti nejaký pätnásťročný štyridsať kilový bi

Rupert Murdoch

  Rupert Murdoch raz kúpil dom v New Yorku, ktorý predtým vlastnili Rockefellerovci, za 44 miliónov dolárov v hotovosti. Na tomto je niekoľko tvrďáckych vecí: 44 miliónov. V hotovosti. Fakt, že tento dom predtým patril Rockefellerovi. Toto dokazuje, že Rupert Murdoch rozumie jeho duchovným predchodcom a jeho roli vo svete. Každá éra potrebuje svojho zlého, bezcitného plutokrata, na ktorého môžeme hodiť vinu za všetko zlé vo svete. A Rupert Murdoch je našim plutokratom. Rupert Murdoch je úžasný, pretože je najbližšie z toho čo máme ku skutočnému zloduchovi z Jamesa Bonda. Ak vo svete existuje muž, ktorý by raz mohol postaviť stroj na kontrolu počasia, a všetkých nás zmraziť, ak mu svet nezaplatí niekoľko miliárd dolárov, je to Rupert. Tento muž nahromadil obrovské bohatstvo a spravodajské impérium vďaka neustálemu podliezaniu najnižším ľudským pudom a nemilosrdnej novinárčine, v jeho nezameniteľnom štýle. V Británii prerazil vďaka tomu, že na tretiu stranu The Sun a Daily Mirror dával ž

Eugene Jacques Bullard

  Ako by mohol byť týpek s menom Eugene cool? Jedine tak, že bude kurva úžasný. Eugene Bullard sa narodil čierny, chudobný a na juhu USA v roku 1895. Ak by ste nevedeli, byť čiernym, chudobným a na juhu USA v 1895 bolo pekne na chuja, a tak sa Bullard, keď mal 8 rokov, rozhodol vypadnúť dopiče. Počul, že Francúzsko je dobré miesto na život. A keďže ho neodradila taká drobnosť ako Atlantický oceán, Bullard sa načierno nalodil na loď smerujúcu do Veľkej Británie a dorazil do Škótska. V tomto momente mal 12 rokov.  Bullard sa následne sám živil tým, že bol celkovo tvrďas, a popritom boxer. Potom sa pridal k cestujúcemu kabaretnému zboru, s ktorým vystupoval naprieč Európou a Ruskom. Keď sa Bullard konečne dostal do Paríža vo svojich 17, zostal tam. Potom vypukla I. svetová vojna. Ako človek, ktorý si nenechá srať na hlavu, sa Bullard pripojil k Francúzskej cudzineckej légii. Našťastie preňho bol asi nepriestrelný, pretože prežil bitky, ktoré vyhladili neskutočné množstvo jeho spolubojovn

300 Sparťanov (a 600 Tesálčanov)

  Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi morami, bolo mesto zvané Sparta, ktorého každý jeden obyvateľ bol totálny tvrďas. Boli takí tvrďácki, že kedykoľvek, keď niektorý z občanov Sparty povedal nejakú sprostosť ako "Chalani, demokracia je popiči... Rád čítam knihy, hladkám šteniatka a nerád zabíjam ľudí napichávaním ich na horiace kopije" proste poslali tohto pičusa do Atén, Tesálie alebo do Teplých krajín, aby tam mohol filozofovať o duši prírody, zbierať čerstvé sedmokrásky a sexovať s mužmi. Sparta bolo jedno z najtvrďáckejších miest aké kedy existovali. Všetci sparťanskí muži boli trénovaní od narodenia tak, aby sa z nich stali vysoko-disciplinované, výbušné zabijácke stroje smrti, s ktorými ste si nechceli zahrávať, a sparťanské ženy boli vedené k tomu, aby vychovávali silné deti a podporovali ich mužov k čestnej smrti na bojisku. V skutočnosti bolo od každého občana požadované, aby vedel zlomiť aspoň tri drevené dosky svojou hlavou, štyri rozseknúť rukou

Arminius

  Arminius bol začiatkom 1 storočia n.l. germánsky náčelník a je najviac známy za to, že ako totálny tvrďas nakopával rite rímskym cisárom. Narodil sa v roku 16 pred n.l. do germánskeho kmeňa Cheruskov, ktorý obýval územie na východ od rieky Rýn na hranici cisárstva. Ako syn náčelníka bol Arminius poslaný v mladom veku do Ríma, kde absolvoval výcvik vojenského veliteľa a získal hodnosť Equestriana a časom viedol rímske pomocné zbory na Balkáne v rokoch 4-6. Keď sa Arminius vrátil zo svojej úspešnej kampane na Balkáne zistil, že rímsky guvernér Varus dosahoval obrovský progres pre Impérium vďaka pobíjaniu Arminiusových súkmeňovcov v Germanii. Akonáhle si Arminius uvedomil, že je totálne v riti, a že okolo neho sa pohybujú totálni chuji, vymyslel plán na rozjebanie Rímskej ríše raz a navždy. V armáde si zobral krátku priepustku a cestoval do Germánie, aby sa pokúsil zjednotiť tamojšie kmene k spoločnému protiútoku voči rímskym agresorom. Germánským kmeňom sa páčila myšlienka zabíjania rí

Zydrunas Savickas

Pozerali ste niekedy to šialenstvo na ESPN, ktoré vysielajú o štvrtej ráno, teda vtedy, keď ste totálne nadratý a na obrazovke sú gigantickí chlapíci, ktorí posilujú dvíhaním motoriek v opustenom priemyselnom parku, majú na sebe pásy na podporu chrbta vyrobené z pivných sudov a ťahajú päťdesiattisíc tonové vlaky ich zubami? No a Zydrunas Savickas je kráľ týchto bastardov. Tento chlapík váži tak 160 kilogramov a živí sa tým, že pobehuje po svete a dvíha veci, ktoré vážia viac ako pätnásť ľudí dokopy a počas toho serie náboje a nechá sa strieľať do hrude delovými guľami. Vie z drepu vytlačiť takmer 410 kilogramov, na lavičke viac ako 180, v mŕtvom ťahu 362, má 147 centimetrový obvod hrude, 56 centimetrové ruky a všetko toto využíva na to, aby smerom k slnku vrhal obrovské kovové sudy a dvíhal gigantické skaly o veľkosti Kuwaitu. Čo sa snažím povedať je, že pravdepodobne vie na lavičke vytlačiť viac kilogramov ako som ja zdvihol dokopy za celý môj život a jeho mŕtvy ťah je silný asi ako s

Dirk J. Vlug

Slobodník americkej armády Dirk J. Vlug si užíval 15. decembra 1944 na ostrove Leyte na Filipínach s mastným burgrom v jednej ruke a kokteilom v druhej, pozerajúc na úžasný horizont a pravdepodobne počúvajúc skvelý jazz alebo swing, rozmýšľajúc o tom čo všetko ho čaká v živote, keď vojna konečne skončí, a bude sa môcť vrátiť domov a vyjsť si von s nejakými babami.  Jeho úlohou bolo brániť americké zátarasy na ceste k Ormac, čo bolo zrejme výborné zaradenie, hlavne ak si to porovnáme s možnosťou nechať sa rozstrieľať na Okinawe, Iwo Jime alebo nejakej inej kope kameňov tváriacej sa ako ostrov spolu s kopou ďalších amerických vojakov. Čo chcem povedať je, že osobne by som radšej celý deň sledoval autá na ceste a počúval bejzbalové prenosy v rádiu ako si nechal skupinou malých japonských chlapíkov prepichnúť hlavu a pritom počúval ich krik plný nadávok a urážok v akejkoľvek šialenej reči, akou rozprávajú v Japonsku. Z ničoho nič však slobodník Vlug uvidel nejaké skurvené šialenstvo ako s

Panzerkampfwagen V Panther

Panther hľadajúci ľudí, ktorí potrebujú, aby im niekto rozbil veci Štatistiky o vozidle: Názov : PanzerKampfwagen V Panther Ausf. G Funkcia : Stredný bojový tank Krajina pôvodu : Nemecko Rýchlosť : 34 mph (55 km/h) Dojazd : 110 míľ (177 km) Váha : 44.8 ton (45.5 metrických ton) Hlavná zbraň : 75mm KwK 42 L/70 delo so 75 strelami Sekundárne zbrane : Dva MG34 guľomety (koaxiálny a korbový), Jeden strešný MG42 AA guľomet (voliteľný) so 4,500 nábojmi kalibru 7.92mm Pancier : 80mm šikmý frontálny pancier Posádka : 5 (vodič, radista, strelec, nabíjač, veliteľ)   Svojho času bol Panther najtvrďáckejšie vozidlo na planéte. Predčil čokoľvek, čo mohli spojenci nasadiť do poľa a trávilo obdobie medzi 1943 a 1945 odpaľovaním všetkého, čo sa mu dostalo do cesty. Projekt Panzer V započal počas nacistickej invázie do Sovietskeho zväzu v 1941. Nemecký Blitzkrieg bol neuveriteľne úspešný vo Francúzku vďaka faktu, že nemecké tanky boli omnoho lepšie ako čokoľvek, čo mohli Francúzi a Briti poškriabať a

Muhammad Ali

"Na svete nie je človek, ktorý by ma mohol poraziť. Som príliš rýchly. Som príliš múdry. Som príliš pekný. Mal by som byť na známkach. To je jediný spôsob ako by ma niekto mohol prilepiť k zemi." Cassius Clay sa narodil v Louisville (Kentucky) 17. januára 1945. Počas svojho života sa stal jedným z najznámejších a najtvrďáckejších športových osobností aké kedy žili.   Cassius začal boxovať za svoju strednú školu, za ktorú vyhral 6 kentuckých zlatých rukavíc a dve celoamerické zlaté rukavice v divízii pre ľahkú váhu. Jeho úspech bol pripisovaný jeho neortodoxnému bojovému štýlu, kedy nechával svoje ruky visieť popri tele (namiesto toho, aby si nimi chránil tvár), jeho excelentnej pohyblivosti a jeho výnimočnému, 210 centimetrovému dosahu. Jeho úspech na amatérskej úrovni mu zabezpečil miesto v americkom olympijskom tíme, a v 1960 získal zlatú medailu na Letných olympijský hrách v Ríme. Keď sa vrátil z Ríma, Clay začal boxovať profesionálne a rýchlo dosiahol vrchné priečky, keďž

Daniel M'Mburugu

  Daniel M'Mburugu je pravdepodobne najtvrdší zkurvysyn, ktorý kedy vkročil na polia v Keni. 22. júna 2005 sa tento 73 ročný deduško ponevieral po svojom poli, keď na neho z ničoho nič z vysokej trávy skočil gigantický leopard a snažil sa ho roztrhať na kusy. Beštia vydala zemou otriasajúce zavytie a priklincovala M'Mburugu k zemi, hruď mu svojimi zadnými labami trhal leopard na franforce a snažil sa mu odstrániť tvár svojimi ligotavými tesákmi. M'Mburugu sa snažil vytiahnuť svoju pangu (Swahílsky výraz pre "obrovitánsku mačetu"), aby sa na tohto tvora, ktorý ho zabíjal, mohol poriadne zahnať, ale v tom mu z ničoho nič JEŽIŠ KRISTUS zoslal poštového holuba so správou v znení: Milý Daniel, vyjeb sa na mačetu. Proste vytrhni tomu zkurvysynovi jazyk. S láskou, Daniel M'Mburugu teda zahodil svoju mačetu a vrazil svoju ruku do leopardej tlamy. Leopard začal žuvať jeho ruku, ale Daniela to ani trochu nerozhodilo. Proste vytiahol skurvený leopardí jazyk z jeho hlavy,

Saladin

  Salah al-Din Yusuf ibn Ayyub sa narodil v malom mestečku zvanom Tikrít kurdsko-moslimským rodičom v roku 1137. Počas života sa stal jedným z najvplyvnejších a najobdivovanejších vojvodcov stredovekej histórie. Miloval svojich ľudí a rešpektoval svojich nepriateľov. Salah al-Din (v západnom svete známy ako Saladin) vyrastal ako bojovník a stratég. Slúžil ako dôstojník v armádach Abbádovského kalifátu v Sýrii a svoj bojový krst prežil v bitkách s Fatimidským kalifátom v Egypte v 60. rokoch 12. storočia. V 1169 Salah al-Din zdedil po svojom otcovi pozíciu Vezíra Abbádovského kalifátu, čím sa zároveň stal regentom mladého Kalifa a v podstate ovládal všetku moc tejto bohatej a mocnej ríše, asi tak ako Jafar v Aladdinovi. V tomto čase križiaci vládli na Strednom východe a sväté mesto Jeruzalem bolo pevne v kresťanských rukách. Počas posledných rokov križiaci bojovali s Arabmi a Salah al-Din nemal v úmysle sa zaplietať do ich potýčok. Viedol politiku konsolidácie jeho sily v rámci Kalifátu

Aššurnasirpal II.

  “Ich mladých aj starých mužov som vzal do zajatia. Niektorým som odsekol ruky a nohy, iným uši, nosy a pery. Z uší mladých mužov som si spravil kopec, z hláv starých mužov som postavil vežu. Vystavil som ich hlavy ako trofeje pred mestom. Chlapcov a dievčatá som upálil, mesto som zničil a premenil na popol.” Aššurnasirpal II. je stelesnením všetkého, čo by ste chceli od vyšinutého, pomstychtivého, starovekého, dobyvačného megalomaniaka, ktorý hnal svoj leteckým palivom poháňaný voz skrz cesty vydláždené mŕtvolami len preto, aby mohol zabiť leva holými rukami. Bol to muž, ktorý reagoval na najmenší odpor voči jeho moci tým, že epicky rozdrvil jeho nepriateľov na kostnú múčku, zúrivo vytĺkol z tohto prachu sklo pomocou jeho obrovskej, železnej päste, a potom použil toto lebkami ukuté sklo na výrobu vkusného, návrhárskeho náhrdelníka pre ktorúkoľvek bohyňu, ktorú práve trtkal. Neoblomný, hrôzu budiaci zmrd, ktorý žil v honosných, drahokamami obložených palácoch, a doslova používal zlome

Lyle Bouck

  “Potom mi povedali, aby som šiel do Lanzareth, kde som mal stretnúť časti parašutistického 3. pluku Fallschirmjager divízie. Tento pluk sa pokúsil zaútočiť skrz lesy západne od Lanazareth smerom na Honsfield a bol odrazený trikrát.” - Joachim Peiper, veliaci dôstojník, 1. SS Pancierová divízia Uprostred decembra 1944 vedelo osemnásť mužov z čaty patriacej k 99. pechotnej výzvednej a spravodajskej divízii, že sa v Ardenských lesoch na belgicko-nemeckých hraniciach schyľuje k niečomu veľkému. K niečomu, čo by teoreticky mohlo zmeniť priebeh II. svetovej vojny. K niečom, čo by mohlo teoreticky spôsobiť, že sa Eisenhower s Montgomerym poserú. Pod velením nadporučíka Lyla Boucka strávila elitná čata amerických prieskumníkov posledných niekoľko týždňov vytváraním odpočúvacích staníc popri Nemcami kontrolovanej Sigfriedovej línii, aby mali aspoň tušenie, čo sa deje v nacistickom svete. Keď toto úsilie zlyhalo, povedali si, nasrať, a vydali sa na mimoriadne nebezpečné misie, hlboko do nepria

Švajčiarskí pikanieri

  "Švajčiari sú dobre vyzbrojení a veľmi slobodní."  - Niccolo Machiavelli   Pozreli ste sa niekedy na švajčiarsky nožík a povedali ste si "lol, švajčiarska armáda ha ha ha, skôr švajčiarska Miss Horúca čokoláda, pretože lol, čo kedy Švajčiari dosiahli lol, úplne to vystihuje ich armádu, ktorá len otvára plechovky, fľaše s vínom a krájajú si syr vreckovým nožíkom lol, že, hahahaha?". Úprimne, takmer hocikto kto momentálne nebýva vo švajčiarskych Alpách mal niekedy v živote takéto myšlienky a to z celkom dobrého dôvodu - Švajčiarsko je definíciou medzinárodnej neutrality. Apatická bašta výrobcov kukučkových hodín vo svete, kde každý, vrátane stareniek, sa snaží navzájom si odseknúť hlavy a použiť bezhlavé telá ako okrasné nočné stolíky, aby im pripomínali ten moment v živote, kedy niekomu len tak bez dôvodu odsekli hlavu. Napriek tomu, že Švajčiari sú v podstate napol Nemci, napol Francúzi a napol Románski-hocičo, títo nenápadní šíritelia diplomacie strávili svoju ce