Preskočiť na hlavný obsah

Tvrďas do emailovej schránky

Jana z Arku


V 20. rokoch 15. storočia bolo Francúzsko v hlbokých sračkách. Francúzsko a Anglicko boli v strede 100 ročnej vojny, ktorá začala v roku 1337, a francúzski rytieri dostávali náklad od tvrďáckych britských skurvysynov ako napríklad Edward Čierny princ alebo John Talbod. Rebelujúce provincie, dišputy o nástupníctvo, britská taktika spálenej zeme a taká maličkosť, ako Čierna smrť, naozaj nepomáhali. Napriek tomu, práve v momente, keď veci pre zápasiacich Francúzov nemohli vyzerať pochmúrnejšie, objavilo sa spasenie v najnepravdepodobnejšej podobe - šestnásťročnej negramotnej farmárky s menom Jana z Arku.

Jana bola tvrďácka, bojovná ženská, ktorá nakopávla rozkroky po Paríž v jej krátkej ale neskutočne úspešnej kariére vojenskej veliteľky a Rytierky Francúzska - aj keď mám potrebu vám povedať, že definitívne nebola sexi nemravná bojovná ženská, akú bežne vidíte vo filmoch a videohrách oblečenú v podstate v ničom, pretože Jana bola taktiež zasraná čistá katolícka svätica, vy zasraní úchyláci. Bola to tvrdá, zbožná, bohabojná križiačka, ktorá by ani len nezaváhala a rozbila by vám hlavu hrdzavou tyčou, ak by ste stáli medzi ňou a oslobodením jej domoviny od cudzej invázie.

Jana si jedného dňa len tak vykračovala po svojej farme, rozmýšľajúc nad tým, aký veľký dostávajú Francúzi náklad, keď z ničoho nič z neba zostúpil patrón všetkých tvrďasov archanjel Michael a povedal jej niečo ako "Hej, potrebuješ si zohnať meč a začať nakopávať zadky." Ona odpovedala niečo ako "jasné kámo, ale povedz mi, čo konkrétne mám akože spraviť?". Michael jej ukázal prísne tajný gangsterský pozdrav, povedal jej aby ho išla ukázať princovi Charlesovi VII a potom aby si vyžiadala, nech jej Charles prenechá velenie armády. A keďže sa celkom tešila na sekanie nepriateľských vojakov (a určite nechcela pokúšať Boha), vyskočila Jana na koňa a letela za svojim cieľom rozbíjať britské tváre. Ocitla sa teda na Charlesovej rohožke, ukázala mu tajné gangsterské gesto, potriasla si sním ruku tak, ako jej ukázal Michael, a povedala mu "Hej, Boh mi povedal, že by si mi mal dať na starosť tvoje armády a nechať ma zničiť tých zasraných Britov, ktorí tu pobehujú a ničia naše veci." Charles nevedel, čo má na to povedať, a tak ju posadil na koňa, dal jej brnenie a vyslal ju zosielať smrť na hlavy nepriateľov.

V tomto momente v histórii bola francúzska pevnosť Orleans okupovaná v štýle Stevena Segala Britmi už niekoľko mesiacov a chystala sa čochvíľa kapitulovať. Vojaci boli demoralizovaní, zásoby už takmer neexistovali a britskí vojaci si to užívali a obrancom sa pravidelne vysmievali. Keď Jana dorazila na miesto, okamžite sa rozhodla, že bude viesť svojich vojakov v priamom útoku proti nepriateľskému táboru a opevneniam, ktoré obkolesovali mesto. Chalani, ktorí velili francúzskym silám v Orleans, neboli úplne v pohode s tým, aby im rozkazovala tínedžerka bez bojových skúseností, ale keď sa snažili protestovať, proste im dala jedno za ucho jej päťkilovou oceľovou rukavicou, povedala im, aby sa nesprávali ako ženské, skopla ich z opevnenia do rieky a pripravila svoj útok. Osobne išla k prvým líniám, povedala príhovor taký inšpirujúci, že by sa z neho William Wallece krvavo rozplakal a vyslala svojich mužov rozbíjať tváre. Francúzi začali nakopávať zadky všade naokolo, obsadzovali jedno opevnenie za druhým, zničili nepripravené anglické armády a počas len ôsmych dní ukončili obliehanie Orleans a zničili britských okupantov.

Tu  sa však Jana nezastavila. Keďže si už vydobila rešpekt jej generálov a jej mužov, pokračovala v útoku, trhajúc rite skrz francúzsku krajinu v štýle Blitzkrieg 1429-Edition a pomocou karate sekajúc britských veliteľov na kusy až po údolie rieky Loire. Kampaň vyvrcholila v Bitke pri Patay, kde 1 500 francúzskych rytierov v ťažkom brnení znieslo zo zemského povrchu 5 000 britských lukostrelcov a pešiakov, zatiaľ čo stratili len 100 svojich mužov. Toto bolo prvé pozemné francúzske víťazstvo vo vojne a otvorilo cestu pre Janiných mužov k obsadeniu mesta Reims a korunovácii Charlesa VII ako oficiálneho Kráľa Francúzska.

Jana, nakopávajúca rite

V tomto momente sa Jana chcela vrátiť naspäť k nakopávaniu rozkrokov, ale zasraná hipisácka mierová dohoda jej v tom na chvíľu zabránila. Po zime strávenej riešením intríg na kráľovskom dvore a podobných sračiek spustila Jana kampaň na obsadenie Paríža, ale bola zajatá počas toho, ako bránila mesto Compeigne. Ako každý dobrý veliteľ pri ústupe rozkázala svojim mužom, aby sa stiahli a zostala na bojisku ako posledný rytier, ale keď chcela ako posledná opustiť bojisko spadla z koňa a zajali ju. Zo svojej cely sa pokúsila niekoľkokrát ujsť, pričom v jednom z pokusov skočila z 20 metrovej veže, ale nakoniec ju previezli na britské veliteľstvo, kde sa o nej malo rozhodnúť. Briti ju obvinili z čarodejníctva, predviedli divadielko so súdom a upálili ju na hranici ako heretičku, čo je asi jeden z piatich najtvrďáckejších spôsobov ako môže niekto zomrieť.

Hneď ako britskí kňazi skončili s popravou, samotný Ježiš zostúpil z nebies na bielom lietajúcom Pegasovi/jednorožcovi a povedal niečo ako "Pre Kristove rany, chalani, tiež mám rád upaľovanie čarodejníc ako každý, ale teraz ste to seriózne pokurvyli, viete o tom?". Potom sa ukázal pápež vo svojom nepriestrelnom Papamobile a povedal mu "sorry Ježiš, postarám sa o týchto kokotkov." Pápež usporiadal legitímny súd, zrušil Janine odsúdenie za herézu, vypustil zo svojich rúk blesky a dobil svojim magickým pápežským klobúkom zasranov, čo mali Janinu smrť na svedomí. Pápež neskôr Janu blahorečil a nakoniec vyhlásil za svätú Janu z Arku.

Jana bola tvrďácka veliteľka, pretože sa nezajebávala čakajúc na to, čo sa stane - proste vyslala svojich hardore rytierov do akcie všade po Francúzsku, aby napichávali zasranov na svoje kopije a rozbíjali lebky ako hyperaktívny feťák hrajúci Whack-a-Mole. Nebola to veliteľka, ktorá by vysedávala v pozadí, zatiaľ čo by si všetci ostatní nechali odsekávať končatiny - počas vojny ju zasiahli šípom do hrude, kušou do nohy a tiež jej prilbu rozštiepila zasraná delová guľa počas toho, ako liezla po obliehacom rebríku (a bola tak skurvene tvrďácka, že to proste rozchodila a pokračovala v akcii). Taktiež dostala Mega 4x Multiplier bonusové body za to, že je pravdepodobne jediný človek v histórii, ktorý bol upálený na hranici A ZÁROVEŇ vyhlásený za svätého. A, skoro som zabudol, ak je toto pre vás málo, tak bojovala s legendárnym Svätým mečom (+5 proti diabolským príšerám, dvojitý demage proti Nemŕtvym, +2 k paladinovým schopnostiam), ktorý našla pochovaný za oltárom v starobylej Kaplnke svätej Kataríny v Chinone. Samotný Boh jej vo vízii povedal, kde je meč ukrytý a ona ho proste vykopala. Ak toto nieje reálna verzia Tolkienovského príbehu, tak neviem čo iné.

Pre zhrnutie, počas jedného roku Janinej bojovej akcie, známej u svojich priateľov a nepriateľov len ako "La Pucelle" (Panna), bola viac úspešná a vyhrala viac víťazstiev ako akýkoľvek iný francúzsky veliteľ v tejto vojne a v procese inšpirovala celý národ, aby sa postavil proti nepriateľovi. Jej snahy započali obrat v storočnej vojne a keď vojna v roku 1453 skončila, britské vojská boli kompletne vytlačené z Francúzska. Žila rýchlo, zomrela mladá (mala len devätnásť keď ju popravili) a nechala za sebou dedičstvo, na ktoré sa spomína dodnes. Jana bola tvrďas najvyššieho kalibru.


Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Komentáre

Tvrďas do emailovej schránky

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Simón Bolívar

  Od momentu, kedy prvý Conquistador podal prvému inkskému vidiečanovi kiahňami nakazenú deku, pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky sa stali premanentným terčom vyjebávania zo strany Španielov. Španielska koruna strávila takmer tri storočia plieniac zlato a striebro z juhoamerických baní a na oplátku poskytovala domorodcom smrť, choroby a katolicizmus. Avšak, v spoločnosti, kde sú domorodci neustále osieraní cudzincami, niekedy stačí, aby sa tomu jediný muž vzoprel, povedal "mám toho dosť" a priniesol zmenu. V Južnej Amerike to bol Simón Bolívar. Bolívar sa narodil v Caracase vo Venezuele v roku 1783. Bol synom aristokratických španielskych rodičov, ktorí zomreli, keď bol ešte veľmi mladý. Bolívar sa zaujímal o klasické vzdelanie a ideály Osvietenstva a veľa svojho času investoval štúdiu americkej a francúzskej revolúcie a stavom nasranosti na zastaranú ideu kráľovstiev. Keď sa Napoleon rozhodol (podľa Bolívara) zradiť ideály Francúzskej revolúcie a korunoval sa za Cisára Francú

Dirk J. Vlug

Slobodník americkej armády Dirk J. Vlug si užíval 15. decembra 1944 na ostrove Leyte na Filipínach s mastným burgrom v jednej ruke a kokteilom v druhej, pozerajúc na úžasný horizont a pravdepodobne počúvajúc skvelý jazz alebo swing, rozmýšľajúc o tom čo všetko ho čaká v živote, keď vojna konečne skončí, a bude sa môcť vrátiť domov a vyjsť si von s nejakými babami.  Jeho úlohou bolo brániť americké zátarasy na ceste k Ormac, čo bolo zrejme výborné zaradenie, hlavne ak si to porovnáme s možnosťou nechať sa rozstrieľať na Okinawe, Iwo Jime alebo nejakej inej kope kameňov tváriacej sa ako ostrov spolu s kopou ďalších amerických vojakov. Čo chcem povedať je, že osobne by som radšej celý deň sledoval autá na ceste a počúval bejzbalové prenosy v rádiu ako si nechal skupinou malých japonských chlapíkov prepichnúť hlavu a pritom počúval ich krik plný nadávok a urážok v akejkoľvek šialenej reči, akou rozprávajú v Japonsku. Z ničoho nič však slobodník Vlug uvidel nejaké skurvené šialenstvo ako s

Teddy Roosevelt

  Na rozdiel od verejnej mienky, byť americkým prezidentom nie je len o tom sekať Britov na kusy Dračou katanou a o prepadávaní náhodných, nič netušiacich Francúzov, tak, ako to robil George Washington. Theodore Roosevelt nerobil nič z uvedeného a napriek tomu je jedným z najšialenejších, najnemilosrdnejších a najtvrďáckejších chlapíkov, ktorí kedy poctili Oválnu pracovňu svojou úžasnosťou. Nižšie nájdete ľahko stráviteľný zoznam všetkých šialených vecí, ktoré ste pravdepodobne nevedeli o 26. prezidentovi USA Teddy Roosevelt trpel astmou a silnou krátkozrakosťou. Napriek tomu však nakopal viac zadkov ako šesťnohý robot na nakopávanie zadkov s "nakopávaním" nastaveným na úroveň 11. Rozprával plynule Francúzsky a Nemecky, študoval v Európe, napísal kopu kníh a získal svoj titul vďaka štipendiu na Harvarde (čo je tipujem celkom dobrá škola). Keď študoval na Harvarde, jeden z jeho profesorov sa na neho príšerne nasral za to, že bol tak úžasný a kričal naňho "Počúvaj ma Roose

Kapitán Henry Morgan

  Sir Henry Morgan bol pijan, bojovník, charizmatický a tvrďácky korzár a podnikateľ, ktorý sa plavil skrz Španielsku Ameriku počas Zlatej éry pirátstva. Lámal väzy, užíval si peniaze, vypaľoval mestá, nútil týpkov so skrobutom skákať cez palubu a celkovo svoj čas trávil tým, že bol úžasný. O jeho detstve sa veľa nevie. Verí sa, že sa narodil vo Walese a bol predaný do indenturovaného otroctva v Barbadose keď bol ešte veľmi mladý, ale väčšina z toho je len špekuláciou ľudí, ktorí nemajú nič lepšie na práci. V historických záznamoch sa začína objavovať až ako vojak v armáde vyslanej britským Lordom Protektorom Oliverom Cromwellom, aby nakopala španielske rite v Santo Domingo.  Cromwell sa v podstate nasral, že Španieli ťažili pokokot zlata a striebra v Novom svete, a tak poslal svojich hrdlorezov, aby sa mu pokúsili ukrojiť kúsok koláča. Nanešťastie, útok na Santo Domingo v roku 1655 bol totálnym fiaskom a väčšina britskej flotily bola na totálku zničená nasranými Španielmi. Zvyšky brit

Zydrunas Savickas

Pozerali ste niekedy to šialenstvo na ESPN, ktoré vysielajú o štvrtej ráno, teda vtedy, keď ste totálne nadratý a na obrazovke sú gigantickí chlapíci, ktorí posilujú dvíhaním motoriek v opustenom priemyselnom parku, majú na sebe pásy na podporu chrbta vyrobené z pivných sudov a ťahajú päťdesiattisíc tonové vlaky ich zubami? No a Zydrunas Savickas je kráľ týchto bastardov. Tento chlapík váži tak 160 kilogramov a živí sa tým, že pobehuje po svete a dvíha veci, ktoré vážia viac ako pätnásť ľudí dokopy a počas toho serie náboje a nechá sa strieľať do hrude delovými guľami. Vie z drepu vytlačiť takmer 410 kilogramov, na lavičke viac ako 180, v mŕtvom ťahu 362, má 147 centimetrový obvod hrude, 56 centimetrové ruky a všetko toto využíva na to, aby smerom k slnku vrhal obrovské kovové sudy a dvíhal gigantické skaly o veľkosti Kuwaitu. Čo sa snažím povedať je, že pravdepodobne vie na lavičke vytlačiť viac kilogramov ako som ja zdvihol dokopy za celý môj život a jeho mŕtvy ťah je silný asi ako s