Preskočiť na hlavný obsah

Tvrďas do emailovej schránky

Hannah Duston


Napriek tomu čo vás možno učili v škole, počiatočné roky koloniálnej Ameriky neboli práve superzábavné obdobie, v ktorom ľudia jedli vynikajúce grilované morčacie prsia a Pocahontas učila Johna Smitha o podstate priateľstva a spolupráce, zatiaľ čo ľudia dávali počas sabatu na svoje okná tekvicové koláčiky. Naopak. Bolo to choré, smrtiace peklo v ktorom teploty pod bodom mrazu a neustále vojny prinášali každodennú možnosť smrti vždy, keď ste vystrčili svoj nos zo svojej chabej, deravej, provizórnej chatrče. Na jednej strane tu žili puritáni - šialení náboženskí fanatici vyrazení z Európy, ktorí mali za cieľ podmaniť si Nový svet pomocou osýpkami nakazených diek. Oproti nim stáli pôvodní obyvatelia, ktorí vyjadrovali nespokojnosť s puritánskou taktikou pomocou hádzania tomahawkov do ich tvárí, zabíjaním puritánskych rodín a vypaľovaním ich príbytkov do tla. Na predných líniách tejto šialenosti v Haverhille, Massachusetts žila mladá žena, pani Hannah Duston, ktorá uviazal uprostred tohto smrtiaceho tornáda a keď ju toto šialenstvo na severozápade v sedemnástom storočí do seba vtiahlo, preslávila sa ako totálne šialená ženská, s ktorou ste si za žiadnych okolností nechceli niečo začať.

V marci roku 1697 prepadla malú farmu Hannah Duston lúpežná banda Indiánov Abenaki (niektoré zdroje tvrdia, že to boli Mohawkovia, ktorí sú považovaní za jedných z najtvrďáckejších a najnemilosrdnejších zo všetkých severoamerických kmeňov). Besnejúci bojovníci prepadli Hanninho manžela Thomasa počas toho, ako pracoval na poli. Podarilo sa mu však ujsť naspäť k domu a varovať svoju ženu pred nastávajúcim útokom. Nanešťastie, Hannah nebola schopná úteku - pred pár dňami porodila a nebola v stave vhodnom na presun. Hannah, jej opatrovateľka a novorodenec teda zostali na farme, zatiaľ čo svojmu manželovi povedala, aby odtiaľ vypadol kým môže a vzal so sebou osem zvyšných detí.

Samotný fakt, že táto žena porodila deväť zasraných detí v časoch, keď anestézia pozostávala s napitia sa whiskey a zakusnutia sa do palice by vám mal dať dostatok indícii o tom, ako tvrdá Hannah Duston bola. Napriek faktu, že normálne by mohla jednou hlavičkou vypnúť antilopu, nebola v tento deň v kondícii vzdorovať horde nasraných bojovníkov a bola rýchlo zajatá a odvlečená zo svojho domu. Ten bol vyplienený a vypálený a nasledujúci útok na obec Haverhill skončil štyridsiatimi mŕtvymi osadníkmi, ktorí boli zabití alebo zajatí kmeňom Abenaki.

Hannine dobrodružstvo s domorodcami sa však ešte len začínalo. Spolu s ostatnými zajatcami bola prinútená pochodovať severne, smerom na Kanadu. Počas niekoľkých dní pochodovali skrz po členky vysoký sneh a trpkú, gulemraziacu zimu, prechádzajúc takmer päťdesiat míľ z Haverhillu do dnešného Concordu, New Hampshire. Ktokoľvek, kto nestíhal kráčať, bol odmenený sekerou do hlavy a keď Hannine dieťa neprestávalo plakať, jej väznitelia vykonali popôrodný potrat tým, že šmarili jej dieťa o strom (títo chlapci sa nesrali). V momente keď opustili Concord a vyrazili v kanoe hore riekou Merrimack zostávali zo zajatcov už len Hannah, jej opatrovateľka a nejaké štrnásťročné decko, ktoré pribrali po ceste.

Jasné, že bola po tomto dlhom, smrtiacom pochode zmorená k smrti, ale Hannah Duston bola tvrdá ženská z Nového Anglicka a určite by nenechala niekoho takto len tak s ňou vymrdať bez následkov. Vediac, že jediné čo ju čakalo na konci cesty bola smrť alebo predaj do otroctva francúzskym Kanaďanom (tým najhorším Kanaďanom) a uvedomujúc si, že už dlho toto šialené cestovné tempo nevydrží, rozhodla sa ukázať svojim väzniteľom, čo to znamená dostať náklad od puritánky.

Nasledujúcu noc, počas toho, ako všetci bojovníci spali, Hannah započala svoju pomstu. Nejako sa vyslobodila zo svojich pút a pomaly, po špičkách prechádzala táborom. Extrémne opatrne, zadržiavajúc svoj dych, potichu, vložila ruku do batohu neďalekého bojovníka, obopla svojimi prstami drevenú rúčku žiletkovo ostrého tomahawku a potichu ho vytiahla.


So zbraňou v ruke, Hannah Duston kompletne scvokla, prepla do Hulk (Hogan alebo komixový, to nechám na vás) módu a kompletne vyvraždila svojich väzniteľov ako Anakin Skywalker ventilujúci si svoj nepotlačiteľný tínedžerský pocit úzkosti pomocou zmasakrovania Púštnych ľudí na Tatooine. Skôr než si ktokoľvek stihol uvedomiť čo sa deje Hannah Skurvená Duston pobehovala po tábore, mávajúc tomahawkom a sekajúc všetko, čo uvidela. V priebehu niekoľkých sekúnd zabila desať ľudí tomahawkom a dvaja ďalší bojovníci utiekli do lesa, kričiac o pomoc.

Správne skurvysyni. Táto šialená puritánska zabijačka násilne vyvraždila celú prepadovú skupinu bez toho, aby čo i len žmurkla. Povedal som vám, že si s ňou nemali začínať.

Samozrejme, rozsekanie niekoľkých ľudí sekerou a zachránenie vašich zajatých priateľov je super, ale teraz bola táto malá skupinka úplne uviaznutá na ostrove v strede rieky Merrimack a dvaja muži, ktorí ušli, sa určite čoskoro vrátia s väčšou skupinou ich neskutočne nasraných (a ťažko vyzbrojených) kolegov. Pre puritánov preto veľmi pravdepodobne dávalo zmysel nečakať na nich na veľkej kope mŕtvol ich kamošov. Našťastie pre Hannah, bola veľmi dobre pripravená na takúto situáciu. Zvolala svojich priateľov, schmatla pušku a nejaké jedlo, uniesla kanoe v GTA štýle a vydala sa smerom k Haverhill tak rýchlo, ako sa len dalo. Ak ste si stále nevšimli ako šialene chladnokrvne tvrďácka táto ženská bola, mal by som vám asi povedať, že predtým, ako vyrazila, sa vrátila do tábora a oskalpovala svojich mŕtvych väzniteľov. Skupinka utečencov pádlovala v kanoe o život, zúfalo sa snažiac splaviť rieku predtým, ako ich chytia, znova zajmú a popravia. Cestovali v noci, ukrývajúc kanoe a spiac v krikoch počas dňa, neustále obklopení neznámym územím a neodpúšťajúcou divočinou. Po niekoľkých nociach tohto dobrodružstva konečne dorazili do New Hampshire do mesta Bradley Cove, kde presvedčili miestneho farmára, aby im dal nejaké jedlo a príbytok na noc. Odtiaľ vyrazili domov, kráčajúc zvyšných viac ako 30 míľ do Haverhillu. Skupina bola prijatá miestnymi ako hrdinovia, pretože nikto z nich neočakával, že pani Duston ešte niekedy uvidia.

Hannah Duston bola šialená tvrďáčka, ktorej sa naozaj nepáčilo, že ju zajali, vliekli skrz krajinu a brutálne zabili jej dieťa priamo pred jej očami. Táto tvrdá pani cestovala viac ako sto míľ pešo len niekoľko dní po tom, ako porodila, prekročila limity svojho vlastného tela a ani nemihla brvou počas toho, ako zachránila svojich priateľov zmasakrovaním celej prepadovej skupiny skúsených bojovníkov pomocou sekery. Na pripomenutie si dobrodružstva tejto papule rozbíjajúcej, neodpúšťajúcej ženy jej v Haverhille v roku 1897 postavili správne pochmúrnu sochu. Predpokladá sa, že ide o prvú ženu v americkej histórii, ktorej postavili pamätník.


Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Komentáre

Tvrďas do emailovej schránky

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Simón Bolívar

  Od momentu, kedy prvý Conquistador podal prvému inkskému vidiečanovi kiahňami nakazenú deku, pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky sa stali premanentným terčom vyjebávania zo strany Španielov. Španielska koruna strávila takmer tri storočia plieniac zlato a striebro z juhoamerických baní a na oplátku poskytovala domorodcom smrť, choroby a katolicizmus. Avšak, v spoločnosti, kde sú domorodci neustále osieraní cudzincami, niekedy stačí, aby sa tomu jediný muž vzoprel, povedal "mám toho dosť" a priniesol zmenu. V Južnej Amerike to bol Simón Bolívar. Bolívar sa narodil v Caracase vo Venezuele v roku 1783. Bol synom aristokratických španielskych rodičov, ktorí zomreli, keď bol ešte veľmi mladý. Bolívar sa zaujímal o klasické vzdelanie a ideály Osvietenstva a veľa svojho času investoval štúdiu americkej a francúzskej revolúcie a stavom nasranosti na zastaranú ideu kráľovstiev. Keď sa Napoleon rozhodol (podľa Bolívara) zradiť ideály Francúzskej revolúcie a korunoval sa za Cisára Francú

Dirk J. Vlug

Slobodník americkej armády Dirk J. Vlug si užíval 15. decembra 1944 na ostrove Leyte na Filipínach s mastným burgrom v jednej ruke a kokteilom v druhej, pozerajúc na úžasný horizont a pravdepodobne počúvajúc skvelý jazz alebo swing, rozmýšľajúc o tom čo všetko ho čaká v živote, keď vojna konečne skončí, a bude sa môcť vrátiť domov a vyjsť si von s nejakými babami.  Jeho úlohou bolo brániť americké zátarasy na ceste k Ormac, čo bolo zrejme výborné zaradenie, hlavne ak si to porovnáme s možnosťou nechať sa rozstrieľať na Okinawe, Iwo Jime alebo nejakej inej kope kameňov tváriacej sa ako ostrov spolu s kopou ďalších amerických vojakov. Čo chcem povedať je, že osobne by som radšej celý deň sledoval autá na ceste a počúval bejzbalové prenosy v rádiu ako si nechal skupinou malých japonských chlapíkov prepichnúť hlavu a pritom počúval ich krik plný nadávok a urážok v akejkoľvek šialenej reči, akou rozprávajú v Japonsku. Z ničoho nič však slobodník Vlug uvidel nejaké skurvené šialenstvo ako s

Teddy Roosevelt

  Na rozdiel od verejnej mienky, byť americkým prezidentom nie je len o tom sekať Britov na kusy Dračou katanou a o prepadávaní náhodných, nič netušiacich Francúzov, tak, ako to robil George Washington. Theodore Roosevelt nerobil nič z uvedeného a napriek tomu je jedným z najšialenejších, najnemilosrdnejších a najtvrďáckejších chlapíkov, ktorí kedy poctili Oválnu pracovňu svojou úžasnosťou. Nižšie nájdete ľahko stráviteľný zoznam všetkých šialených vecí, ktoré ste pravdepodobne nevedeli o 26. prezidentovi USA Teddy Roosevelt trpel astmou a silnou krátkozrakosťou. Napriek tomu však nakopal viac zadkov ako šesťnohý robot na nakopávanie zadkov s "nakopávaním" nastaveným na úroveň 11. Rozprával plynule Francúzsky a Nemecky, študoval v Európe, napísal kopu kníh a získal svoj titul vďaka štipendiu na Harvarde (čo je tipujem celkom dobrá škola). Keď študoval na Harvarde, jeden z jeho profesorov sa na neho príšerne nasral za to, že bol tak úžasný a kričal naňho "Počúvaj ma Roose

Kapitán Henry Morgan

  Sir Henry Morgan bol pijan, bojovník, charizmatický a tvrďácky korzár a podnikateľ, ktorý sa plavil skrz Španielsku Ameriku počas Zlatej éry pirátstva. Lámal väzy, užíval si peniaze, vypaľoval mestá, nútil týpkov so skrobutom skákať cez palubu a celkovo svoj čas trávil tým, že bol úžasný. O jeho detstve sa veľa nevie. Verí sa, že sa narodil vo Walese a bol predaný do indenturovaného otroctva v Barbadose keď bol ešte veľmi mladý, ale väčšina z toho je len špekuláciou ľudí, ktorí nemajú nič lepšie na práci. V historických záznamoch sa začína objavovať až ako vojak v armáde vyslanej britským Lordom Protektorom Oliverom Cromwellom, aby nakopala španielske rite v Santo Domingo.  Cromwell sa v podstate nasral, že Španieli ťažili pokokot zlata a striebra v Novom svete, a tak poslal svojich hrdlorezov, aby sa mu pokúsili ukrojiť kúsok koláča. Nanešťastie, útok na Santo Domingo v roku 1655 bol totálnym fiaskom a väčšina britskej flotily bola na totálku zničená nasranými Španielmi. Zvyšky brit

Zydrunas Savickas

Pozerali ste niekedy to šialenstvo na ESPN, ktoré vysielajú o štvrtej ráno, teda vtedy, keď ste totálne nadratý a na obrazovke sú gigantickí chlapíci, ktorí posilujú dvíhaním motoriek v opustenom priemyselnom parku, majú na sebe pásy na podporu chrbta vyrobené z pivných sudov a ťahajú päťdesiattisíc tonové vlaky ich zubami? No a Zydrunas Savickas je kráľ týchto bastardov. Tento chlapík váži tak 160 kilogramov a živí sa tým, že pobehuje po svete a dvíha veci, ktoré vážia viac ako pätnásť ľudí dokopy a počas toho serie náboje a nechá sa strieľať do hrude delovými guľami. Vie z drepu vytlačiť takmer 410 kilogramov, na lavičke viac ako 180, v mŕtvom ťahu 362, má 147 centimetrový obvod hrude, 56 centimetrové ruky a všetko toto využíva na to, aby smerom k slnku vrhal obrovské kovové sudy a dvíhal gigantické skaly o veľkosti Kuwaitu. Čo sa snažím povedať je, že pravdepodobne vie na lavičke vytlačiť viac kilogramov ako som ja zdvihol dokopy za celý môj život a jeho mŕtvy ťah je silný asi ako s