Preskočiť na hlavný obsah

Tvrďas do emailovej schránky

Eddie Chapman


Nemá žiadne zábrany a nezastaví sa pred ničím. Hrá nebezpečnú hru a chce, aby o tom všetci vedeli. Ničoho sa nebojí a aj keď nie je patriot, z hĺbky duše nenávidí cudzincov. V skratke, životný príbeh Chapmana je veľmi zaujímavý. Ak sa pred ním niečo zaujímavé objavilo, mal dosť odvahy na to pokúsiť sa dosiahnuť nedosiahnuteľné.

Eddie Chapman bol zločinec, zlodej a sukničkár, ktorý spôsoboval problémy a žil na vysokej nohe v Anglicku v 30. rokoch 20. storočia. Prekecal sa do rôznych spoločenských kruhov, mal viac ženských ako David Beckham, vyspal sa s nimi a potom ich vydieral ich nahými fotkami, ktoré nafotil bez ich vedomia. Keď nevydieral bohaté neverné paničky a dievčiny všetkých vekov a tvarov trávil svoj čas otváraním trezorov a lúpežami, aby si trochu privyrobil. Prezentoval sa ako "Princ podsvetia", bol uhladený, tvrdohlavý, namyslený a pravdepodobne si obliekal tvrďácky fialový chlpatý kabát, aký nosia pasáci.

Jedného dňa mu ale došlo šťastie. Chytili ho v Edinburghu po tom, ako vyhodil do vzduchu trezor vo veľkej banke, čo je vec, kvôli ktorej sa môžete dostať do vážnych sračiek. Pri pokuse o útek pred trávením času vo federálnom vezení ušiel z mesta a nasmeroval si to na ostrov Jersey pri francúzskom pobreží, kde ho okamžite znova zadržali za vyhodenie trezora v tanečnom klube.

Potom sa uňho zastavili Nemci. Nacisti presvišťali skrz francúzsky vidiek v 1940 a obsadili Paríž, čím dostali Francúzsko pod svoju železnú fašistickú topánku. Keď náckovia obsadili Jersey, presunuli Chapmana do vezenia na francúzskej pevnine a zahodili za sebou kľúč. Nie, že by na tom záležalo - využil svoje schopnosti, ktoré mal ako zlodej levelu 20, aby z kosti vyrobil kľúč v štýle MacGuyvera pomocou špendlíkov a mydla, ktorý mu umožnil opustiť celu každú noc, presunúť sa do ženského krídla väzenia a užívať si s kriminálničkami. Taká drobnosť, ako byť zavretý v zasranom nacistickom väzení predsa nezastaví Eddieho Chapmana pred vniknutím do budovy plnej ako-tak atraktívnych žien.

Keď si Nemci uvedomili čo sa deje, rozhodli sa Chapmanovi ponúknuť prácu tajného agenta, a teda, aby pracoval s náckami proti britským zmrdom, ktorí ho vlastne do toho väzenia hodili. Vidiac príležitosť na zábavu a príležitosť dostať sa z ukrutne nudnej cely, Chapman súhlasil a začal pracovať pre Führera. Bol teda prepustený a vysadený do Anglicka s kritickou misiou - sabotovať a zničiť britskú továreň, v ktorej sa vyrábali Mosquito bombardéry a následne sa vrátiť do Fatherlandu.

Eddie Chapman teda jednej noci potichu vkĺzol do Hatfieldu v Anglicku. Nepozorovane sa blížil skrz polia k svojmu cieľu. Potom, namiesto toho, aby vyhodil do vzduchu továreň, ako bol inštruovaný, spravil Chapman niečo, čo Nemci neočakávali. Nakráčal priamo k hlavným vchodovým dverám MI-5, britskej spravodajskej agentúry, a povedal im o všetkom. Britská vláda okamžite uvidela krásnu príležitosť.

Takže, Eddie Chapman bol pomenovaný "Agent Zigzag" - dvojitý agent pracujúci pre Anglicko proti nacistom, ktorí si ale mysleli, že robí pre nich, proti Britom. Alebo také niečo. MI-5 uskutočnilo v továrni falošnú explóziu, vytlačili o tom článok v novinách a poslali Chapmana naspäť do Berlína, kde ho prijali ako hrdinu Tretej ríše. Chapman za odmenu obdržal Železný kríž, najvyššie nemecké vyznamenanie, dostal jachtu, 110 000 ríšskych mariek a bol vyslaný do Osla v Nórsku, kde mal pôsobiť ako inštruktor v nacistickej škole pre špiónov. V tomto tréningovom tábore pracoval niekoľko mesiacov, pravdepodobne dávajúc budúcim nemeckým špiónom otrasné rady, ale po vylodení spojencov v Normandii bol znova povolaný, aby slúžil Fatherlandu. Nemci ho vysadili do Anglicka, dali mu rádio a chceli od neho, aby im pomohol overiť presnosť V-2 rakiet, ktoré vypúšťali na britskú pevninu. Chapman im samozrejme posielal blbosti a totálne im skurvil mierenie ich nacistických rakiet.

Keď sa veci trochu vymkli kontrole, Briti vyplatili Chapmana, poslali ho do predčasného dôchodku a odpustili mu všetky predchádzajúce strety so zákonom, čo bolo super. Svoje povojnové roky strávil ako tie predvojnové - žil naplno, do rána popíjal kokteily, vyhľadával dobrodružstvá a po dlhých nociach a lajnách kokaínu naháňal ženské ako Pepe Le Pew. Zomrel v roku 1997 vo veku 83 rokov, pričom svoje posledné roky prežil ako majiteľ kúpeľov.

Eddie Chapman je dôkazom, že nemusíte byť kopa svalov alebo rozbíjač ksichtov, aby ste boli tvrďas. Nebol to veľký muž, nebol to zabiják a nikdy sa nepobil, ak nemusel. Napriek tomu sa mu podarilo byť jedným z najzaujímavejších hrdinov v britskej histórii, vodil za nos Britov aj Nemcov, prežil množstvo dobrodružstiev, užíval si a robil v podstate všetko, čo si predstavíte pod profesionálnym špiónom. Jeden jeho šéf o ňom povedal "Chapman miloval seba, miloval dobrodružstvo a miloval svoju krajinu, pravdepodobne v tomto poradí."

Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Komentáre

Tvrďas do emailovej schránky

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Simón Bolívar

  Od momentu, kedy prvý Conquistador podal prvému inkskému vidiečanovi kiahňami nakazenú deku, pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky sa stali premanentným terčom vyjebávania zo strany Španielov. Španielska koruna strávila takmer tri storočia plieniac zlato a striebro z juhoamerických baní a na oplátku poskytovala domorodcom smrť, choroby a katolicizmus. Avšak, v spoločnosti, kde sú domorodci neustále osieraní cudzincami, niekedy stačí, aby sa tomu jediný muž vzoprel, povedal "mám toho dosť" a priniesol zmenu. V Južnej Amerike to bol Simón Bolívar. Bolívar sa narodil v Caracase vo Venezuele v roku 1783. Bol synom aristokratických španielskych rodičov, ktorí zomreli, keď bol ešte veľmi mladý. Bolívar sa zaujímal o klasické vzdelanie a ideály Osvietenstva a veľa svojho času investoval štúdiu americkej a francúzskej revolúcie a stavom nasranosti na zastaranú ideu kráľovstiev. Keď sa Napoleon rozhodol (podľa Bolívara) zradiť ideály Francúzskej revolúcie a korunoval sa za Cisára Francú

Dirk J. Vlug

Slobodník americkej armády Dirk J. Vlug si užíval 15. decembra 1944 na ostrove Leyte na Filipínach s mastným burgrom v jednej ruke a kokteilom v druhej, pozerajúc na úžasný horizont a pravdepodobne počúvajúc skvelý jazz alebo swing, rozmýšľajúc o tom čo všetko ho čaká v živote, keď vojna konečne skončí, a bude sa môcť vrátiť domov a vyjsť si von s nejakými babami.  Jeho úlohou bolo brániť americké zátarasy na ceste k Ormac, čo bolo zrejme výborné zaradenie, hlavne ak si to porovnáme s možnosťou nechať sa rozstrieľať na Okinawe, Iwo Jime alebo nejakej inej kope kameňov tváriacej sa ako ostrov spolu s kopou ďalších amerických vojakov. Čo chcem povedať je, že osobne by som radšej celý deň sledoval autá na ceste a počúval bejzbalové prenosy v rádiu ako si nechal skupinou malých japonských chlapíkov prepichnúť hlavu a pritom počúval ich krik plný nadávok a urážok v akejkoľvek šialenej reči, akou rozprávajú v Japonsku. Z ničoho nič však slobodník Vlug uvidel nejaké skurvené šialenstvo ako s

Teddy Roosevelt

  Na rozdiel od verejnej mienky, byť americkým prezidentom nie je len o tom sekať Britov na kusy Dračou katanou a o prepadávaní náhodných, nič netušiacich Francúzov, tak, ako to robil George Washington. Theodore Roosevelt nerobil nič z uvedeného a napriek tomu je jedným z najšialenejších, najnemilosrdnejších a najtvrďáckejších chlapíkov, ktorí kedy poctili Oválnu pracovňu svojou úžasnosťou. Nižšie nájdete ľahko stráviteľný zoznam všetkých šialených vecí, ktoré ste pravdepodobne nevedeli o 26. prezidentovi USA Teddy Roosevelt trpel astmou a silnou krátkozrakosťou. Napriek tomu však nakopal viac zadkov ako šesťnohý robot na nakopávanie zadkov s "nakopávaním" nastaveným na úroveň 11. Rozprával plynule Francúzsky a Nemecky, študoval v Európe, napísal kopu kníh a získal svoj titul vďaka štipendiu na Harvarde (čo je tipujem celkom dobrá škola). Keď študoval na Harvarde, jeden z jeho profesorov sa na neho príšerne nasral za to, že bol tak úžasný a kričal naňho "Počúvaj ma Roose

Kapitán Henry Morgan

  Sir Henry Morgan bol pijan, bojovník, charizmatický a tvrďácky korzár a podnikateľ, ktorý sa plavil skrz Španielsku Ameriku počas Zlatej éry pirátstva. Lámal väzy, užíval si peniaze, vypaľoval mestá, nútil týpkov so skrobutom skákať cez palubu a celkovo svoj čas trávil tým, že bol úžasný. O jeho detstve sa veľa nevie. Verí sa, že sa narodil vo Walese a bol predaný do indenturovaného otroctva v Barbadose keď bol ešte veľmi mladý, ale väčšina z toho je len špekuláciou ľudí, ktorí nemajú nič lepšie na práci. V historických záznamoch sa začína objavovať až ako vojak v armáde vyslanej britským Lordom Protektorom Oliverom Cromwellom, aby nakopala španielske rite v Santo Domingo.  Cromwell sa v podstate nasral, že Španieli ťažili pokokot zlata a striebra v Novom svete, a tak poslal svojich hrdlorezov, aby sa mu pokúsili ukrojiť kúsok koláča. Nanešťastie, útok na Santo Domingo v roku 1655 bol totálnym fiaskom a väčšina britskej flotily bola na totálku zničená nasranými Španielmi. Zvyšky brit

Zydrunas Savickas

Pozerali ste niekedy to šialenstvo na ESPN, ktoré vysielajú o štvrtej ráno, teda vtedy, keď ste totálne nadratý a na obrazovke sú gigantickí chlapíci, ktorí posilujú dvíhaním motoriek v opustenom priemyselnom parku, majú na sebe pásy na podporu chrbta vyrobené z pivných sudov a ťahajú päťdesiattisíc tonové vlaky ich zubami? No a Zydrunas Savickas je kráľ týchto bastardov. Tento chlapík váži tak 160 kilogramov a živí sa tým, že pobehuje po svete a dvíha veci, ktoré vážia viac ako pätnásť ľudí dokopy a počas toho serie náboje a nechá sa strieľať do hrude delovými guľami. Vie z drepu vytlačiť takmer 410 kilogramov, na lavičke viac ako 180, v mŕtvom ťahu 362, má 147 centimetrový obvod hrude, 56 centimetrové ruky a všetko toto využíva na to, aby smerom k slnku vrhal obrovské kovové sudy a dvíhal gigantické skaly o veľkosti Kuwaitu. Čo sa snažím povedať je, že pravdepodobne vie na lavičke vytlačiť viac kilogramov ako som ja zdvihol dokopy za celý môj život a jeho mŕtvy ťah je silný asi ako s