Tvrďas týždňa

Neexistuje veľa vecí, ktorých sa desím. Nevadia mi chrobáky. Nebojím sa hadov. Netrpím klaustrofóbiou a ani sa nebojím výšok. Aj pavúky sú v podstate OK, aspoň si myslím. Ale existuje jedno stvorenie, ktoré mi naháňa husiu kožu, a to žralok. Nenávidím ich, ale zároveň ich pokladám za fascinujúce a každý rok sa mučím tým, že pozerám Týždeň žralokov na Discovery. Avšak aj napriek mojej morbídnej fascinácii viem, že ak by som sa v skutočnosti ocitol vo vode s jedným z nich, pravdepodobne by som mal na mieste zasraný infarkt a zomrel od strachu. Čo chcem povedať je, že sa pozrite na skurvený obrázok nižšie a povedzte mi, že by ste sa neposrali do nohavíc, ak by ste mali ísť tvárou v tvár s jedným z týchto nemilosrdných a neúprosných strojov smrti v jeho prirodzenom prostredí: Čo som chcel povedať je - ČO TI KURVA JEBE?!?! Pre pána, nemôžem sa ani len pozrieť na ten obrázok bez toho aby som sa neroztriasol (pretože, očividne, som takýto zbabelec). Tá vec proste vyzerá ako čisté

V štvrtej bitke pri Kawanakajime 10. septembra 1561, sa vojaci znepriatelených samurajských nakopávačov zadkov Takedu Shingena a Uesugiho Kenshina, s vriacou krvou v žilách, stretli v epickej bitke dvoch ultra-mocných japonských bojovníkov, ktorí opovrhovali jeden druhým s ultra-nenastaviteľnou celoživotnou nenávisťou, tak komicky intenzívnou až existovalo nebezpečenstvo, že táto nenávisť nadobudne fyzickú podobu vďaka nejakej divnej explózii na štýl anime a vytvorí portál medzi krajom smrteľníkov a samotnými pekelnými ohňami. 18 000 kričiacich, besniacich, katanami vyzbrojených bojovníkov v tvrďácky vyzerajúcich samurajských brneniach si nemilosrdne sekalo a rozrezávalo navzájom tváre, striekajúc okolo dostatok krvi z tepien, aby bojisko vyzeralo ako nejaká zábavná aréna na hranie v úžasnom aquaparku. Keď bitka skončila, takmer 10 000 statočných hrdinov ležalo mŕtvych, nasekaných na rôzne veľké kúsky človečenstva a roztrúsených po okolí s takým množstvo ocele, že to vyzeralo,