Tvrďas týždňa

Jack Malcolm Thorpe Fleming Churchill absolvoval vojenskú akadémiu Sandhurst, z ktorej vyšiel v roku 1926, a pridal sa k Manchesterskému pluku britskej armády. Svojich prvých pár rokov v armáde strávil jazdením na motorke po indickom subkontinente (po vychodených aj nevychodených cestách) len preto, že ho to bavilo, a učil sa hrať na gajdy napriek tomu, že k Škótom mal asi tak blízko ako Šaka Zulu. Po asi desiatich rokoch robenia šialeností v armáde sa Jack Churchill odobral na dôchodok. Počas neho pracoval ako novinový editor, profesionálny mužský model a komparzista vo filmoch, zatiaľ čo vo voľnom čase pracoval na jeho lukostreľbe a hraní na gajdy. Dokonca reprezentoval Anglicko na Majstrovstvách sveta v lukostreľbe v 1939. Ale mužom ako Jack Churchill nestačí byť bizarným mixom Robina Hooda a Dereka Zoolandera, takže nastúpil naspäť do armády. A hneď v prvých mesiacoch roku 1940 mal svoju šancu preukázať sa ako vynikajúci, aj keď trochu výstredný dôstojník britskej armády. Bol vysla

  Na mori narodený Beck Weathers bol muž s jasným cieľom. V máji 1996 sa rozhodol vyliezť na najvyšší, najprestížnejší, najnebezpečnejší kopec na svete. Hovorím o Mount skurvenom Evereste. To ale ešte netušil, že bude čeliť skúške svojho života, ktorá ho dotlačí na pokraj ľudských schopností. Bolo ráno, 10. mája, keď sa Weathers a dva tucty ďalších horolezcov rozhodli opustiť Tábor IV a vydať sa na posledný kus ich cesty na najvyšší bod na Zemi, vrchol Everestu, ktorý trčí viac ako 8,848 metrov nad morom. Tento tím strávil posledné tri mesiace lezením na túto mohutnú horu, s cieľom prispôsobiť sa extrémnemu chladu a nízkemu obsahu kyslíka, ktorý spôsoboval, že aj obyčajná prechádzka končila obrovskou únavou. Ale dnes mal byť deň, kedy sa im ich tvrdá práca a tréning vrátia aj s úrokmi, pretože dosiahnu vrchol najmohutnejšej hory na svete. To však nemalo platiť o Beckovi Weathersovi. Ako sa Beck pokúšal prekonať posledný kus cesty na vrchol, zastihol ho extrémny prípad snežnej slepoty.

Audie Murphy je jedným z najväčších vojnových hrdinov USA a jedným z najviac vyznamenaných vojakov v americkej histórii. Preukázal sa nespočetne veľa krát tvárou v tvár neuveriteľnej nepriazni osudu, prekonal každú prekážku, ktorej čelil, prežil všetky rôzne druhy nebezpečenstva a to všetko s pokorou, dôstojnosťou a zdravou dávkou guľometnej paľby. Audie sa narodil na vidieku v Texase v roku 1924 ako šieste z dvanástich detí. Školu nedokončil a už v mladom veku začal pomáhať svojej rodine rôznymi brigádami a lovením jedla. Jeho otec opustil celú rodinu v 1936 a v 1940 zomrela ich matka, kvôli čomu sa musel starať o svojich bratov a sestry. Keď vypukla v 1942 vojna po Pearl Harbor, Audie videl ozbrojené sily ako možnosť živiť svoju rodinu a slúžiť svojej krajine. Pokúsil sa narukovať, ale bol príliš mladý. Hneď ako dosiahol vek 18 rokov napochodoval do kancelárie mariňákov a prosil verbovača, aby mu dovolil pridať sa k nim. Mariňáci sa pozreli na malého Audieho - mal 165 centimetrov mal

  Čeng Š’ bola jedna z najtvrďáckejších pirátov všetkých čias. Počas desiatich rokov, sa jej "Flotila červenej vlajky", pirátska armáda pozostávajúca z približne štyristo čínskych dvadsať kanónových lodí a niekoľko tisíc mužov, plavila okolo pobrežia Čínskeho cisárstva a nakopávala rite, vypaľovala mestá, lámala krky a vyberala bankomaty. Len málo pirátov zažilo podobný ohromný finančný a vojenský úspech ako Flotila červenej vlajky. A to vo veľkej miere vďaka mazanosti a bezohľadnosti kapitánky Čeng Š' a jej túžbe stať sa najobávanejším pirátom histórie. A nie, nepomýlil som sa. Čeng Š' bola žena. Pôvod Čeng Š' je pre historikov záhadou. Prvý krát sa v historických záznamoch objavila v roku 1801 ako čínska prostitútka, ktorú si za ženu vzal Cheng I, obávaný pirátsky kapitán. Cheng I mal sám o sebe celkom slušnú pirátsku flotilu a ako každý pirát hodný svojej pásky cez oko si užíval nakopávanie rozkrokov. Avšak veci sa pre neho začali rapídne zlepšovať až keď sa na

  Seržant David Bleak z 40. divízie U.S. Army sa 14. júna 1952 nepotuloval skrz kórejské územie hľadajúc ľudí, ktorým by natrhol konečník. Práve naopak. Pre jeho veľkú postavu a obrovskú silu bol seržant Bleak vo výcvikovom tábore vybraný, aby slúžil ako zdravotník - jednu z najnebezpečnejších pozícii akú mohol vojak mať. Jeho úlohou bolo dennodenne sa vystavovať smrteľným situáciám, odnášať zranených mužov z bojiska do bezpečia a poskytovať im prvú pomoc. Riskovať svoj vlastný krk zachraňujúc ostatných je dostatočne statočné. Počas jeho pôsobenia v kórejskej vojne zachránil seržant Bleak nespočetné množstvo zranených mladých mužov pred smrťou, mukami a zajatím severokórejskými a čínskymi silami. To z neho samé o sebe robí hrdinu. Ale jeho akcie zo 14. júna 1952 z neho robia aj absolútneho skurveného tvrďasa. Bleak sa dobrovoľne prihlásil do výzvednej hliadky, ktorá mala za úlohu zajať čínskych vojakov, aby ich mohli vypočuť. Objavili malú nepriateľskú jednotku zakopanú na vrchu kopca

V zime 1939 boli sovieti celkom kokoti. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Josif Vissarionovič Stalin si zmyslel, že by bola sranda poslať z ničoho nič okolo dva milióny jeho vojakov do blízkeho Fínska, aby nakopali všetkým rite a obsadili toľko územia, koľko im ich borščom pokryté ruky umožnia, a aby popri tom kopali do šteniatok a kričali nadávky na neživé objekty v ich surovej zúrivosti poháňanej vodkou a kaviárom. Zatiaľ čo toto mohlo byť zábavné pre Stalina a jeho priblblých kamošov, Fínom sa veľmi nepozdávala myšlienka, že by všetky ich lyže, zlaté medaily zo Zimnej olympiády a rybárske lode zhabali besniace hordy bezbožných komunistických svíň, a tak sa rozhodli otvoriť veľkú plechovku špenátu ako Pepek námorník a nakopať rusákov medzi nohy, o čo si podľa nich žiadali. Keď sa povie Fínsko, fráza ako "vojenská veľmoc" nie je práve prvá vec, ktorá vás napadne. Rovnako, keď sa pozriete na Sima Häyhä, útleho fínskeho farmára, ktorý